dyslexia

Vývojová porucha, pri ktorej jedinec zlyháva alebo má veľké ťažkosti pri učení sa čítať, ale aj pri samotnom čítaní. Dyslexia je vrodená, alebo získaná poškodením mozgu a vyskytuje sa pri 5 až 15 percentách žiakov 1. stupňa ZŠ. Prejavuje sa výrazným spomalením  čítania, zámenou písmen s podobným tvarom (b, d, m, n a. p.), zdvojeným  čítaním (najprv potichu, potom nahlas), neschopnosťou spájať slabiky do celých slov a neschopnosť porozumieť a zreprodukovať čítaný text. Býva podmienená aj nedostatočnou psychickou zrelosťou. Dyslexia sa zvyčajne prejavuje spoločne s dysgrafiou a v polovici prípadov aj s dysortografiou. Vyžaduje psychoterapeutický zásah a konzultácie so psychológom. Venuje sa jej zvláštna starostlivosť v tzv. dyslektických triedach. Podľa toho, ktorá hemisféra mozgu prednostne sprostredkováva čítanie, môžeme rozlíšiť dyslexiu P-typ a dyslexiu L-typ.

dyslexia P-typ

Typ dyslexie, pri ktorej je čítanie sprostredkované prednostne pravou hemisférou mozgu. Deti postihnuté týmto typom dyslexie čítajú dosť presne ale pomaly a trhane.

dyslexia L-typ

Typ dyslexie, pri ktorej je čítanie sprostredkované prednostne ľavou hemisférou mozgu. Deti postihnuté týmto typom dyslexie čítajú rýchlo, ale s množstvom chýb.

dyskalkúlia

Je porucha matematických schopností. Ide o špecifické postihnutie schopnosti počítať, ktoré nemožno vysvetliť mentálnou retardáciou ani nevhodným spôsobom vyučovania. Porucha sa týka najmä ovládania základných počtových úkonov: sčítania, odčítania, násobenia a delenia. Dieťa má napríklad problémy so sčítavaním a odčítaním čísel v stĺpcoch, nechápe rad čísel 1, 2, 3… v prirodzenom usporiadaní, zamieňa si tvarovo podobné čísla, nesprávne zapisuje viacciferné čísla, nechápe pozičnú číselnú sústavu, má problémy s odčítaním dvojciferných čísel s prechodom cez desiatku, má problémy s číslami, v zápise ktorých sú nuly, atď.

dysgrafia

Porucha písania, pri ktorej žiak zamieňa podobne vyzerajúce písmenká, napríklad o za a, alebo písmenká rovnako znejúce, napríklad f za v, g za k, s za z a podobne. Niekedy písmenká alebo slabiky prehadzuje, namiesto b píše d, čím vznikajú slovné skomoleniny. Dieťa nedodržiava diakritické znamienka (bodky, čiarky, dĺžne), alebo ich umiestňuje na nesprávnom mieste, zle rozlišuje krátke a dlhé samohlásky, ale aj slabiky dy-di, ty-ti, ny-ni. Problémy môže mať aj s rozlišovaním sykaviek, s pridávaním a vynechávaním písmen či slabík, nezvládnutím hraníc slov v písme. Týchto chýb sa žiak dopúšťa opakovane, nejde iba o náhodný výkon.

dysortografia

Porucha postihujúca pravopis. Dieťa má oslabenú schopnosť zvládnuť gramatické formy, často najmä dôsledkom znížených intelektových schopností. Hlavný rozdiel medzi dysgrafiou a dysortografiou je v tom, že dieťa dysgrafické ovláda gramatické pravidlá, dokáže gramatické javy dobre zdôvodňovať a v tomto smere väčšinou chyby nerobí. Naproti tomu dieťa dysortografické ťažko chápe gramatické poučky, tieto pri písaní nedokonale uplatňuje, píše foneticky. Tieto deti obvykle čítajú lepšie, ako píšu.