Informačný letáčik pre rodičov

            Úspešné zvládnutie školskej dochádzky predpokladá u každého dieťaťa, najmä v prvých ročníkoch základnej školy, dobrú úroveň čítania, ktorá je vlastne základom pre získavanie ďalších poznatkov v živote.

            Nie každé dieťa zvládne učivo v prvých ročníkoch bez problémov a mnohé zlyhávajú práve v čítaní. Sú to deti, ktoré i napriek tomu, že sú rozumove dostatočne vyspelé a nemajú výraznejšie problémy v ostatných predmetoch, zlyhávajú v čítaní i napriek podpore a pomoci zo strany rodičov a pedagógov. Ich ťažkosti sa prejavujú najmä pri správnom osvojovaní si základných hlások a neskôr pri ich spájaní do slabík a do slov. Zrozumiteľnosť a rýchlosť čítania sú oproti ostatným deťom toho istého ročníka menšie, dieťa sa i vo vyšších ročníkoch doslova morí s čítaním. V kritických prípadoch, práve v dôsledku takéhoto čítania a niekedy i písania (diktáty), dieťa opakuje ročník, ba stáva sa, že je neraz považované aj za "nenormálne" a pedagógovia ho navrhujú do osobitnej školy.

            Pri odbornom psychologickom vyšetrení, o ktoré nás obvykle žiada škola, lekár, ale často i rodičia, zistíme, že u dieťaťa ide o tzv. "dyslexiu". Čo je to vlastne dyslexia ?

            Podľa oficiálnej definície, prijatej Svetovou neurologickou federáciou v roku 1968, "vývinová dyslexia je špecifická porucha, prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu". Inými slovami - dyslexia je taká porucha, ktorá sa prejavuje už v počiatočných ročníkoch školskej dochádzky, pričom jej náprava sa v bežných podmienkach školy dá pomerne ťažko zvládnuť. U detí s takouto poruchou môžeme vidieť niektoré typické zvláštnosti, ako napríklad : ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen, zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad : b-d-p; a-e; m-n; k-h; k-b; p-j; š-s; č-c; a podobne). Ďalej sa stretávame s tým, že takéto deti majú ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov, ťažko čítajú slová, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad : stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne), ktoré komolia, prípadne do slov vsúvajú hlásky, ktoré sa tam nevyskytujú. Dyslektické deti mávajú problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok, nerešpektujú čiarky, bodky, otázniky, nevedia rozlíšiť dĺžku hlások v slove. Po prečítaní textu nevedia často reprodukovať a vlastnými slovami povedať obsah prečítaného. Podobných chýb, akých sa dopúšťajú pri čítaní, dopúšťajú sa i pri písaní - čo však nie je pravidlom.

            Čo sa týka správania detí s poruchami čítania, zisťujeme, že k čítaniu majú výraznú nechuť - do čítania ich treba vyslovene nútiť. U takéhoto dieťaťa pramení odpor k čítaniu vlastne z jeho ťažkostí (chýba mu tak prepotrebný zážitok úspechu, ktorý je u všetkých detí nezanedbateľným zdrojom chuti plniť úlohy) a keďže nevie samé prekonať ťažkosti v čítaní, číta nerado a málo, tým sa ešte viac prehlbujú jeho nedostatky v čítaní (ako je známe, osvojovanie si základov čítania predpokladá sústavné trénovanie čítaním), chýba mu tak nácvik, potrebný na zlepšenie kvality a rýchlosti čítania. Reakcia rodičov i učiteľov býva zvyčajne taká, že dieťa napomínajú, prípadne i trestajú, čo však nevedie k náprave, ale skôr ku zhoršeniu celkového stavu dieťaťa a v konečnom dôsledku i k jeho neurotizácii. Dieťa sa stáva nadmerne nepozorné, jeho pozornosť je horšia najmä ku koncu dňa, na časté napomínanie reaguje vzdorom a rezignáciou, odmieta vypracúvať úlohy, ba stáva sa, že začne chodiť i poza školu a podobne.

            Na záver by sme Vás chceli upozorniť, že dyslektických detí je v našej populácii dosť. Ich porucha je vývinová a jej odstránenie závisí od pomoci dospelých.

            Ak rodič zistí, že jeho dieťa má takúto poruchu v čítaní, mal by navštíviť najbližšiu pedagogicko - psychologickú poradňu, kde psychológ zabezpečí nápravu a rodičom odporučí, ako majú s dieťaťom ďalej pracovať a zabezpečí i spoluprácu so školou formou usmernení a osobných kontaktov.