Mladosť je múdrosť mladých.

Lístie jari.

Atraktívnosť v nás.

Dychtivosť do života od nás.

Obdobie krásnych čias.

Sme sýti a v budúcnosti

Ťahá nás to späť vzad.                   

                                        Diana Golvoňová

 

 Mladosť je krásna

Lásky čas

A predovšetkým priateľstvá

Dokonalé sú

O pár rokov pominie

Sila a možno

Ťa už nikto neobjíme.

                                      Daniel Dedinský

 

Mladosť je niečo úžasné a dôležité,

Lebo nie každý ju vlastní.

A mladosť nie je len výzor bez vrások,

Dôležité sú vlastnosti a duchovná sila.

O tom nepochybujte!

Starčekovia môžu byť takisto mladí,

Tiež zvráskavení, tie roky, ktoré prežili. A práve preto vedia, čo je život.

                                                                                                                                               Ivanka Stančíková

 

Milý Alf!

            Chcel by som sa Ťa spýtať, či by som sa mohol presťahovať k Tebe do vesmíru. Vieš, tu na Zemi je to rok, čo rok horšie. Ľudia si tu nič nevážia. Ničia prírodu, vyrúbavajú dažďové lesy, ktoré sú pľúcami Zeme. Preto tu na Zemi hrozí globálne otepľovanie, a keďže žijem v blízkosti mora, bojím sa roztápania ľadovcov, čo znamená, že veľa obyvateľov si bude musieť hľadať nový domov. Preto Ťa prosím, opýtaj sa niekoho, či by som nemohol dostať vesmírne občianstvo.

            Ďakujem. Prosím odpíš!                                                      S pozdravom Dano

 

Ahoj, Neznámy!

            Určite si našu Matičku Zem už videl, no len z vesmíru. Vtedy si si všimol nádherné obrazce oblakov, krásne odtiene modrého oceánu a zelené fliačky kontinentov, čapice dvoch obrovských ľadovcov... Možno si si povedal: „Aká nádhera!“ No nevidel si Zem zblízka, tak by som Ti ju rada opísala.

            Takže, určite si nevidel obrovské vysvietené megapoly s ich kopami a zanedbanými, chudobnými štvrťami. Nevidel si fabriky, dymové domy, ktoré pohltia oblohu na celé kilometre. Táto odporná, smradľavá, štipľavá vec má dokonca pomenovanie. SMOG!

Čiapočky dvoch ľadových púští sa čoraz viac zmenšujú. Je to odpoveď na smog. No zato sa rozširujú dve iné púšte plné pichľavého piesku.

            Viem, je to strašné. Neprajem Vám to. Len dúfam, že sa aspoň Vy tomu vyhnete a budete natoľko humánni, aby ste si ochraňovali dar, ktorí ste získali.

                                                                                              S pozdravom kamarátka zo Zeme

                                                                                                          (Gabika Kacková)

 
Drahá, mimozemská civilizácia!

 

            Moje meno je Diana a chcela by som Vás oboznámiť s naším životom a ľuďmi. Náš život je taký jednoduchý, až je zložitý. Ľudia stále a stále vymýšľajú a vytvárajú nové veci, ktoré uľahčia človeku život. Mnohé veci ničia ovzdušie a prostredie, v ktorom žijeme. Krásu hôr ničia hotely, vleky.

            Človek bude o chvíľu už natoľko lenivý, že sa bude po dome pohybovať vďaka prístrojom. Prácu v domácnosti nahradia roboty. Ľudia čoraz menej namáhavo pracujú. Deti nečítajú, radšej sledujú na počítači nejaký film. Nemusia nikam chodiť, stačí, že si vyberú mobil z vrecka a je všetko vybavené. Ale aby ste si zas nemysleli, že svet je o ničom, aj napriek tomu sa tu žije dobre. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku vďaka množstvu liekov a vymoženosti lekárstva. Je mnoho zábavných vecí. Krásna kultúra. Nádherné divadlá.

            Toľko o našom živote tu na Zemi.

                                                                                              S pozdravom Diana Gasperová
 

Ahoj, naši mimozemskí kamaráti!

            Môžem sa Vám s niečím zdôveriť? Možno by som aj chcela žiť pri Vás. Tu na Zemi (planéta, ktorú určite poznáte) je to už na nevydržanie. Je to čoraz ťažšie. Samé vojny, katastrofy... Vojna je chybou ľudstva. Keby človeku nezáležalo len na peniazoch, bolo by to tu úplne iné.

A ešte to ničenie planéty. Samé fabriky, firmy, továrne, elektrárne. Všetko ničí planétu aj nás. Ničíme najkrajšie veci. Prírodu. Niečo úžasné! Kvôli nej žijeme, vďaka nej dýchame. A my ju ničíme. Chápeš to?

            Nápravu vidím len v tom, keby sa všetci ľudia spamätali a vykašľali sa na peniaze a zlo. Možno by ste aj Vy vedeli nejako pomôcť. To už nechám na Vás.

            Ďakujem!

                                                                                              Pozemšťanka Ivana

 

Ahoj, E.T.!

            Dopočula som sa, že sa chceš presťahovať na Zem, preto by som Ti chcela o nás ľuďoch niečo povedať.

            Ľudia na Zemi sú rôzni. Niektorí sú milí, štedrí, iní lakomí, sebeckí. Mnohí si nevážia to, čo majú, chcú mať ešte viac. Zem, ktorú pre nás stvoril Boh si vôbec nevážia. Vyrúbavajú stromy, vyhadzujú odpadky na lúky. Všade stavajú domy, továrne. Ľudia sa sťažujú, že je na Zemi zlý život, ale môže byť ešte horší. Nemyslia na to, že nie sú tu len oni, ale po nich prídu ich deti, vnúčatá, pravnúčatá, ktoré sa možno nebudú môcť tešiť z pohľadu na túto krásnu Zem a prírodu.

            Ak som Ťa týmto neodradila, tak by som bola rada, keby si mi pomohol napraviť ich.

Vopred ďakujem

                                                                                   S pozdravom pozemské dievča Iveta

 

SOM...

Som ešte blúdiace mača.

Som dieťa, čo rado vpred kráča.

Som človek, čo po živote túži.

Som človek, ktorého poznáš v núdzi.

Som kniha, ktorú život ešte píše.

                                                     Diana Golvoňová

 

Som človek, ktorý má rád ľudí.

Som človek, ktorý sa nerád nudí.

Som dieťa mojej matky,

som jej radosť, pýcha.

Som človek, ktorý si váži kamarátov.

Som človek, ktorý nerozmýšľa nad odplatou.

Som si istá, že niečo v sebe mám.

Som si istá, že pýchu, sebectvo, nepoznám.

Som rada, že som tu na svete.

Som rada, že mám  plno lásky v rozkvete.

                                                                 Diana Gasperová

 

Som prelietavá ako vietor, ktorý sa hrá s lístím na stromoch.

Som prítulná ako mača.

Som ako slnko, občas krásne žiarivá,

keď ma zahalí pár mrakov, tak chladná.

Občas veľmi nevnímavá, ale vždy prítomná.

                                                                   Veronika Kaníková

 

Som voľný ako vták,

som slobodný ako lístie, čo si poletuje len tak.

Som ako mucha, ktorú zje vták.

Som ako hmla, ktorá sa vyparí a zostanú tu po nej len.........

                                                                                                 Milan Kaník

 

Som múdry ako sova, voľný ako vták.

Som dlhý ako smrek, pevný ako dub.

Som človek, ktorý vie, čo chce.

Som veselý ako klaun, šialený ako opica.

Som úprimný a zároveň cieľavedomý.

                                                             Filip Povala

 

Som človek. Každý deň veselý.

Som ako lopata. Každý deň pracujem.

Som ako slnko. Každý deň usmievavý.

Som ako cukor. Každý deň sladký.

Som ako jablko. Každý deň červený.

Som ako perina. Stále čistý.

                                               Erik Števaňák

 

Som šikovná, no nie vo veciach praktických.

Som ako motýľ, čo sa vo vánku vznáša.

Som Božie dieťa, ktoré dary Bohu prináša.

Som myška, ktorá iba občas z diery vylezie.

Som dievča, čo len tak do kúta nezalezie.

Som ako hrejivé slnko, ktoré myseľ ti rozohreje.

                                                                         Gabika Kacková

 

Som usmiata ako letné slnko.

Som jednoduchá, to je práve možno dokonalé.

Som plná energie na rozdávanie.

Som ako ročné obdobia.

Som šťastná medzi anjelskými ľuďmi, ktorí ma držia nad vodou.

                                                                                                                             Ivanka Stančíková

 

Som celkom obyčajný človek.

Som Božie dieťa.

Som obyvateľka Slovenska.

Som veselý človek.

Som dievča z dediny.

Som sebaistý človek.

Som usmievavá ako slniečko.

Som školopovinný človek.

Som žiačka 9. ročníka.

Som potomkom mojich predkov.

Som celkom šikovný človek.

Som skrátka sama sebou.

                                               Ivetka Hucíková

 

Som žiak deviatej triedy.

Som ten, kto cez prestávky chodí do ôsmej triedy.

Som rád, že bývam v Brezovici.

Som žiak, čo sedí v prvej lavici.

                                                                Jozef Pakos

 

Som šťastný, kto som.

Som rád, že mám rodičov.

Som normálny človek.

Som ten, čo urobí čokoľvek.

                                               Martin Grman

 

Som, kto som.

Som chlapec z dediny.

Som tu blázon jediný.

Som gamblér veliký.

Som pažravec a mám rád cukríky.

                                                              Maroš Havrila

 

Som obyčajné dievča z dediny.

Som len malinký kúsok tohto veľkého sveta.

Som ako jeden pavúčik v džungli.

Som len túlavé mačiatko, ktoré nemá kam ísť.

Som len obyčajný človek, ktorý sa chce v tomto svete zabaviť.

                                                                                                   Rebeka Matušková

Som Slovák.

Som Hucík.

Som taký, aký som.

Som Božie dieťa.

Som počítačový maniak.

Som lenivý jak vša.

Som závislý na spánku.

                                               Milan Hucík

 

Som Dano.

Som, kto som.

Som, aký som.

Som, čím som.

Som sám sebou.

Som....

                                               Daniel Dedinský

 

Som človek.

Som Braňo.

Som Ujmiak.

Som, kto som.

Som, aký som.

Som zlý žiak.

Som užívateľ PC a TV.

Som Božie dieťa.

Som kresťan.

 

Som chlapec.

Som z dediny Brezovica.

Som deviatak.

Som, kto som a tým, kto som aj zostanem.

                                                                                 Dominik Hucík

 

 

Rozprávajú sa dva školské zošity

 

            Bola raz jedna trieda a v tej triede bola riadna bieda. Nepripravení žiaci, nervózni učitelia, popísané lavice, atramentové škvrny na zošitoch a všetko to, čo by nesprávna triedna mala mať. Jedného dňa vraví zošit druhému zošitu: „ Nechápem, čo sa s tými žiakmi deje. Môj starý otec mi rozprával, že za jeho čias boli žiaci a celkovo ľudia úplne iní.“

„Áno, to máš pravdu, teraz si žiaci nevážia to, čo dostávajú a ešte sa sťažujú!“

Plynuli dni, týždne, mesiace a žiaci boli čoraz horší a horší. Učitelia už nevedeli, čo majú robiť, tak sa rozhodli, že im dajú voľno, aby si uvedomili, čo všetko im škola prináša.

Prvý mesiac boli žiaci natešení, no potom sa začali nudiť, spolužiaci si navzájom začali chýbať a častokrát boli vysmievaní za to, keď v e-maili alebo sms spravili gramatickú chybu a niekto ich na to upozornil. „ Hm, potreboval by si sa vrátiť do školy,“  často hovorievali starší kamaráti žiakom, ktorí mali voľno. „Vrátiť sa do školy? Nikdy! Radšej budem zatvorený doma medzi štyrmi stenami!“

No časom to bolo čoraz horšie. Žiakov nechceli prijať na žiadnu brigádu. Nikde. Nemali dostatok vedomostí. Nakoniec sa rozhodli vrátiť do školy.

„ No vidíš, predsa sa to len dá,“ ukončil rozhovor zošit. A odvtedy žiaci poslúchajú a robia to, čo majú.

                                                                                                                                             Veronika Kaníková
 

Stretnú sa raz ráno dva zošity. Matematika a slovenčina. Jeden zošit hovorí druhému: „ Dnes je ale nudný deň.“ Druhý zošit odpovedá: „ Máš pravdu. Tí žiaci nás stále otvárajú, čítajú z nás, no aj tak nič nevedia.“

„ S tým my nič nespravíme. Vytvorili nás, aby sme ich učili a my ich učíme.“

Prvý zošit sa nahneval a vraví druhému: „ To je pravda, stvorili nás na to, aby sme deti učili, ale ony sa učia len v škole a aj to zriedka, no a keď prídu domov, tak nás len tak hodia a ani si nás neotvoria.“ „Ale niektoré deti sa učia aj doma,“ hovorí jeden zošit druhému. „ To hej, ale je ich veľmi málo.“

Potom si obidva zošity uvedomia, že majú svoje poslanie a musia ho splniť. A ďalej pokračovali vo svojej práci.

                                                                                                                                                         Matej Grman

 

DOMOV

 

Domov-ako teplá dlaň.

Domov-5 písmen, ktoré mám.

Domov-sú moje spomienky.

Domov-ako sviečka, ktorá pri oltári sa rozsvieti.

Domov-je ako raj.

Domov-v srdci ho mám.

Domov- ako krásny sen.

Domov- ako sladký med.

Domov-láska, ktorá srdce ti zohreje.

Domov- ako bútľavý strom, ktorý tak rýchlo nezhynie.

Domov-ako krásny kvet, ktorého plod je sladký med.

                                                                                               Diana Golvoňová

 

STRETNUTIE HRDINOV

 

Raz sa stretli Juraj Jánošík a Robin Hood vo veľkom meste.

- Čau Robi. Ako sa ti darí? spýtal sa Jánošík. 

- Och, Ďuri, keby si vedel, aké utrpenie je kradnúť bohatým, ktorí sú na rýchlych autách.

- Ój, to poznám! Chodím si len tak po Bratislave, keď zbadám do auta nastupovať ministra. V tom sa rozhodnem, že ho olúpim! Ale bol v tom jeden háčik.

- Aký? spýtal sa zvedavý Robin Hood.

- Minister mal super rýchle auto, mal dve gorily, ktoré ma prehodili na vežu Bratislavského hradu.

                                                                                                                                                Iveta Hucíková

 

 

BREZOVICA

Keď breza pri breze rástla,
naša mať na poli húsky pásla.

Vtedy ešte nebol náš domov veľký,
vtedy naše staré mamy pracovali ako včielky.

Dedovia orali pole,
od vrcholu k potôčiku dole.

Časom však náš domov bol väčší,
no počet briez bol menší.

Otcovia a matky stretli sa,
našu dedinu pomenovali BREZOVICA.

  Janka, Anička, Katka, Majo, Michal

BREZOVICA

Brezovica, to je malé mesto,
"ďáskov" je tu vyše dvesto.

Brezovica hôr má veľa,
každá z nich má názvov veľa.

A tá naša Skorušina,
čučoriedok dosť má, veľa.

To je naša Brezovica,
veru, veľa krás ona má.

Ak prídete navštíviť nás,
vrúcne privítame Vás!
 
 Soňa, Nikola, Andrej J., Patrik, Tomáš, Laura


          SKORUŠINA             

Skorušina je vrch krásny,
v noci svieti tam mesiac jasný.

Veža je tam vyhliadková,
vidno odtiaľ lúky, polia.

Sú tam lesy prekrásne,
každému je hneď jasné.

Čučoriedky tam zbierame,
s plnými košmi odchádzame.

Hríbov je tam viac než dosť,
vítaný je každý hosť.

Dominika, Jakub, Andrej T., Andrea, Svetlana, Kristína