• 4. číslo

        • Ahojte kamaráti!

          Tak čo dvojité číslo ŠKOLÁKA? Tešili ste sa na ďalšie číslo? Dúfam, že áno.

          Tak ako Vám to ide s príbehmi? Ale sa trochu poponáhľajte, lebo súťaž je do 15. mája 2008.

           

          A aby som nezabudla. Už Vám do časopisu nebudem písať len ja, ale aj iní šiestaci: Andrej Jelínek a Svetlana Hajdúková.

           

          Varíme s Jankou      

          Lepené očká

          Potrebujeme: 100g práškového cukru, 200g tuku, 300g hladkej múky.

          Postup: Cukor, tuk a múku vymiesime, rozvaľkáme na pomúčenej doske, formičkami povykrajujeme kolieska alebo iné tvary, uložíme na suchý plech a upečieme v horúcej rúre. Vychladnuté vždy dva a dva tvary pospájame s džemom.

           

          Riešime s Andrejom

          Napr. krava je prírodnina, z nej je surovina a z toho je ešte výrobok. Doplň:

           

          PRÍRODNINA

          SUROVINA

          VÝROBOK

          strom

           

          stôl

           

          perie

          do vankúša

           

          drevo

          stolička

           

          mlieko

          jogurt

           

           

          papier

          králik

           

          obed

          sliepka

           

          volské oko

           

          Hádankáreň    


          Pripomenú malý mech,            Cukor, vajcia,                          Na jar máva biele šaty,

          neplní sa do nich sneh,             mlieko, múka,                          v lete oblieka si zeleň,

          v zime potichučky,                   dobrota sa                               na jeseň je celý zlatý,

          zohrejú nám rúčky.                  z toho núka.                             v zime nahý ako jeleň.

          Čo je to?                                 Čo je to?                                 Čo je to?

           

          Stojí v bielom kabáte,                          Drevená tyč, čo bije puk,

          nenájdeš ho na blate.                           že sa udrie, to je jej fuk.

          Priatelí sa s mrazom,                            Keď ho sotí do brány,

          v teple zhynie razom.                           vyskakujú chalani.

          Čo je to?                                             Čo je to?

           

           

          Zaujímavosti   


          Najmenší medveď: Medveď Malajský

          Žije v hustých džungliach juhovýchodnej Ázie. Nedosahuje hmotnosť ani 50 kg. Má krátku lesklú čiernu srsť so žltou polmesiacovitou škvrnou na prsiach. Výborne sa šplhá po stromoch.

          Medvede, ktoré sa výborne šplhajú na stromy: Medveď Baribal.  

          Žije hlavne v amerických národných parkoch. Výborne lozí po stromoch, aktívny je zvyčajne v noci. Živí sa plodmi, orechmi a korienkami. Chytá hmyz, malé cicavce a keďže výborne pláva, aj ryby.

           

           

          Brezovická Hviezdička 2008   


          Pýtali sme sa víťaza, N. Pakosovej /5. roč./:

          R: Chcela si vyhrať?

          N: Nečakala som to, ale áno.

          R: Tešíš sa z výhry?

          N: Pravdaže.

          R: Tušila si, že vyhráš?

          N: Ja som to vôbec netušila.

          R: Správajú sa k tebe spolužiaci inak? Ako?

          N: Správajú sa ku mne ako vždy predtým.

          R: Pôjdeš aj nabudúce, ak bude Brezovická Hviezdička?

          N: Samozrejme, že pôjdem.

          R: Aký si mala vzťah so súťažiacimi?

          N: My sme boli ako jedna rodina a držali sme si všetci palce.

          R: Máš v pláne spievať aj naďalej?

          N: No, chcela by som to rozširovať.

           

           

          OK – Chlapec a dievča z jednej lavice

           

          Súťaž Chlapec a dievča z jednej lavice bola iba pre šiestakov. Na túto súťaž išla z našej školy Janka Kováliková a Andrej Jelínek. Na súťaži bolo 12 skupín:

          ZŠ Brezovica

          Trstená (Dilonga) 6.A

          Trstená (Dilonga) 6.B

          Trstená (Dilonga) 6.C

          Trstená (štátna) 6.A

          Trstená (štátna) 6.B

          Trstená (štátna) 6.C

          Liesek 6.A

          Liesek 6.B

          Habovka 6.A

          Habovka 6.B

          Na súťaži bolo okolo 30 otázok + úlohy. Napr: Mali sme nafúknuť čo najrýchlejšie balóny a prasknúť ich bez pomoci rúk. Súťažili sme s Vitanovou. Obaja chlapci rýchlo praskli balóny, len dievčatá boli pomalšie. Mne sa nedalo zaviazať balón a Vitanovčanke stále balón fučal. Ešteže mi Andrej ukázal jeho fintu ako zaviazať balón a nakoniec sme túto úlohu vyhrali. Potom sme mali uhádnuť povolanie, ale to bolo ľahučké. O tom vám ani  nebudem písať. Hádam viete ako sa hrá táto hra. Otázky tam boli z dejepisu, hudobnej výchovy, matematiky, zemepisu, slovenského jazyka, občianskej výchovy atď. Niektoré otázky boli ľahké, ale niektoré sme sa ešte neučili. Skončili sme na peknom štvrtom mieste. chýbalo len 1,5 boda a boli by sme tretí. To je hrozné, no nie?

           

          Noc s Andersenom      


          V piatok, 28.3.2008, podvečer sa už do školy zbiehali žiaci I. stupňa, ktorí niesli na chrbtoch spacáky, karimatky, poháre, baterky, kefky, zubné pasty... Na začiatku si išli uložiť veci do 7. a 8. triedy, v ktorých sa aj spalo. Keď nastala 18,00 hodina, všetko sa začalo. Noc s Andersenom začala v interaktívnej učebni, kde žiakov privítali pani učiteľky Mgr. Harmatová Zuzana a Mgr. Matušeková Tímea, a v ktorej sa niektorí dozvedeli, kto bol Andersen a ako prežíval svoje detstvo. Potom všetci prešli do malej telocvične, kde sa rozdelili do skupín: modrí, fialoví, červení, žltí a ružoví. Po rozdelení každému pripichli na rukáv stužku príslušnej farby skupiny a mohli sa začať úlohy:

          1. Nakresliť skupinový erb (kriedami, farebnými papiermi, prstovými farbami...) a vymyslieť názov svojej skupiny.
          2. Zástupcovia skupín vytiahli 1 rozprávku, ktorú si prečítali a zdramatizovali. Škoda, že sme nemali kameru. boli to pekné divadielka.
          3. Každá skupina dostala zašifrovanú báseň, ktorá bola napísaná Braillovým písmom a mali ju rozlúštiť.

          Po týchto úlohách nasledovala večera. Pani kuchárky im upiekli sladučké buchty, ktorými  sa dobre nasýtili a mohli  pokračovať v činnosti.

          1. Súťažiaci si vypočuli rozprávku a nakreslili k nej ilustráciu.
          2. Po týchto úlohách nasledovali pohybové hry, napr.: Dostihy, Molekuly, Samček, samička, mláďatko...
          3. Neskôr, keď už boli všetci dosť unavení, tak sa rozdelili na dve skupiny. Niektorí išli chat-ovať s inými školami na internete a niektorí pozerali rozprávku Pipi, dlhá pančucha na DVD.
          4. Posledná úloha tejto noci bola na dolnej chodbe presne o polnoci. V úplnej tme pomocou bateriek žiaci hľadali poklad – malé plyšové hračky. Plyšákov bolo 50 a patrili p. zástupkyni Matušekovej: Túto poslednú úlohu vyhralo ružové družstvo, ktoré nazbieralo 15 plyšákov.

          O 1,00 hodine išli všetci poriadne unavení spať, ale nezanedbali hygienu. Pekne – krásne si každý musel umyť zuby a prezliecť sa do pyžamy. Okolo 1,15 hodine všetci zaspali okrem p. učiteliek. Ony ešte vyhodnocovali a pripravovali na ďalší deň všelijaké veci. Išli spať o 2,00 hodine. Ráno o 7,00 hodine všetci vstali okrem spachtošov a s p. zástupkyňou si urobili rozcvičku. Potom sa prezliekli, naraňajkovali, išli do knižnice a zapisovali svoje pocity z Noci s Andersenom. Po zápisoch (aj do kroniky školy) prišlo vyhodnotenie. všetci boli napätí, kto vyhral. Väčšina si myslela, že vyhrajú červení, ale mýlili sa. Vyhrali ružoví., ktorí boli veľmi šťastní. Každý z nich dostal veľký balík cukríkov a všetci účastníci dostali pamätný list, pohľadnicu a pero s logom Noci s Andersenom,  ktoré im sponzorsky vyrobil p. Jankola. A ani na výpomocných žiakov sa nezabudlo. Pomocníčky dostali ďakovný list, pohľadnicu a pero.

          Nakoniec po sebe všetci poupratovali, zobrali svoje veci, prezliekli sa, obuli a odišli domov. Ľudia sa po nich pozerali, lebo si mysleli: „Tie deti išli stanovať? Čo, čo?“ Ale deti sa len v duchu smiali: „Kdeže! Len sme strávili rozprávkovú Noc s Andersenom!“

           

           

          Príbeh     

           

          Dve guľky

          Prišla raz Emka k babičke na prázdniny. Vyšla z auta a zrazu vidí dve chlpaté guľky. Jednu bielu a druhú čiernu. Pomyslela si, že tie guľky sú lopty a tak si jednu zobrala do rúk, aby ju hodila babke. A vtedy z guliek vytŕčali ušká, chvostíky a fúziky. Emka obrátila guličky a ... „Aha! Malé mačiatka.“ Emka sa o ne postarala a mala ich veľmi rada.

           
          Básne žiakov          

           

          Kto je to? ( Janka Kováliková )

          Do triedy príde žena,

          na výške vyučená.

          Na pozdrav postaví sa,

          kvôli nej nemukne sa.

           

          Srdcia nám začnú búchať,

          keď začne známky kukať.

          Kto je tá zvláštna žena?

          Na výške vyučená.

           

          Je to naša učiteľka,

          ktorá nás všetko naučí.

          Do uška ti nenašepká,

          keď sme zlí, po nás zakričí.

           

           

          Vtipy     


          Cigána odsúdili na trest smrti. Keď sa ho spýtali na posledné želanie, hovorí:

          -         Chcem byť pochovaný vedľa prezidenta Husáka.

          -         Cigán, súdruh prezident predsa žije.

          -         Tak ja počkám.

           

          Na Horehronskom salaši. Bača stojí nad priepasťou a spieva si:

          -         Štyridsaťšesť, štyridsaťšesť ...

          Ide okolo turista a pýta sa:

          -         Hele, bačo, co vy tady zpíváte?

          Bača ho chytí za golier, hodí ho do priepasti a spieva si:

          -         Štyridsaťsedem, štyridsaťsedem...

           

           

          Na Heľpe chlapi v zime čakajú na vlak, príde k nim malý chlapček a vraví:

          -         Chlapi, Bohu – otcu prisahám, tri roky mám, ale takú zimu som ešte nezažil.

           

          Na Balogu sa pýta dcéra matky.

          -         Ná, mama, a či nám otec dáka rodina?

          -         Ná, ty ťapa, veď to tvoj otec.

          -         Ná, veď ja len tak, aby sme nejakého trúda doma nechovali.

           

          Na ZŠ v Balogu sa učiteľka pýta detí, čo im doma chýba. Anička vraví, že auto, Janko, že video, iba Ďuro Makoš vraví, že majú doma všetko, lebo otec bol na služobnej ceste v Taliansku, doniesol pokazený televízor a mama vraj povedala:

          -         No, už len toto nám chýbalo!

           

          Cez povstanie sa Jano s Jožom rozhodli, že idú do balockých hôr chytať Nemcov. Po dobrej hodine kričí Jano na Joža:

          -         Jožo, máš?

          A ten volá nazad:

          -         Mám dvoch, ale ma nechcú pustiť.

           

           

          Najlepšie sa majú hady – ľahnú si a idú.

          Čo nemôžeš zohnať dnes, nezháňaj ani zajtra.

          Keď nebudeš sedieť poriadne, dám ti sedatívum.

           

          Policajt vraví policajtovi:

          -         Pozri, zdochnutá vrana!

          Druhý sa pozrie na oblohu a pýta sa:

          -         Kde?

           

          Ignác Omeleta leží na smrteľnej posteli. Jeho žena, ktorá ho často sekírovala, stojí pri posteli a žalostne narieka. napokon sa ho spýta:

          -         Ignácko, poznáš ma ešte? Kto som?

          -         Bosorka!

          Odpovedal hlasnejšie.

           

          Prečo nemôže ísť kráľ električkou? ...... Pretože by prišiel o korunu.

           

          Dvaja policajti si obzerajú väznicu.

          -         Ty, načo sú na každom okne mreže?

          -         Z bezpečnostných dôvodov.

          -         Neblázni, kto by sa vlámal práve sem?

           

          Prečo Záhoráci zakrývajú na noc studne? .... Lebo Zem sa krúti a oni sa boja, aby sa cez noc z nich nevyliala voda.